Lídri organizácií zo štátov V4 sa môžu stretávať a spolupracovať bez žiadnych prekážok. História spolupráce našich spoločností je dlhá a plná významných udalostí. Už v novembri 1335 sa uskutočnila prvá schôdzka vo Vyšehrade, kde sa stretli panovníci Poľska (Kazimierz Veľký), Čech (Ján Luxemburský) a Uhorska (Karol Róbert).

Vyšehrad sa opäť dostal k sláve 15. februára 1995, kedy v tomto meste prezidenti Československa a Poľska: Václav Havel, Lech Wałęsa a premiér Mad'arska Jozsef Antall podpísali zakladateľskú deklaráciu Vyšehradskej štvorky (V4). Štáty prostredníctvom vzájomnej regionálnej spolupráce, sa mali integrovať so západnými štruktúrami: Európskou úniou a NATO. V4 sa stala efektívnou platformou spolupráce v otázkach súvisiacich s integračnými ašpiráciami Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska.

Pojem Vyšehradská štvorka na stálo vošiel do slovníka politikov, novinárov, lídrov mimovládnych organizácii a má jednoznačne pozitívny význam. V štátoch V4 sa vyvíja veľa zaujímavých iniciatív, sú budované silné základy občianskej spoločnosti.

Do dôležitých iniciatív pre obyvateľský rozvoj spoločnosti treba zarátať komunitné nadácie. Vyvinuli sa v posledných rokoch na území Poľska, Českej republiky a Slovenska. Máme tiež prvú iniciatívu na území Maďarska. Rozvoj komunitných nadácií sa stal výzvou regionálneho charekteru. Skôr spominaný nedostatok hraničnej kontroly medzi našimi štátmi (od 21 decembra 2007, vďaka podpísaniu zmluvy so Schengenom) je výnimočnou príležitosťou pre výmenu dobrých skúseností, spolupráce v duchu dobroprajnosti, otvorenosti a vzájomnej dôvery.

Myslím, že treba v niekoľkých slovách predstaviť históriu vzniku komunitných nadácii v štátoch V4.

Sektor mimovládnych organizácií vo všetkých štátoch Východnej Európy bol v praxi, v priebehu posledných rokov, obnovený od základov. Nebolo by to možné bez podpory z vonka – hoci občania znovu získali slobodu pre združenia, tvorenie organizácií nebolo prioritou novej vlády: obrovskú podporu získali zo zahraničia mimovládne organizácie. Rovnako lídri novovznikajúcich organizácií získali možnosť výmeny informácii, a často tiež pozorovania, ako vyzerá práca, úloha a aký význam majú organizácie v štátoch, kde sa obyvateľský sektor rovnomerne vyvíja spolu so súkromným a verejným sektorom. Príklad komunitných nadácií – čiže samostatných, nezávislých a finančne sebestačných organizácií povzbudzoval veľký záujem – predovšetkým v nevyhnutnej perspektíve rýchleho zrušenia zahraničných zdrojov podpory pre mimovládne organizácie.

V Poľsku úlohu inštitúcie, ktorá koordinuje a podporuje rozvoj komunitných nadácii prijala Akadémia pre rozvoj filantropie. Už v 1999 roku vznikli prvé komunitné nadácie; ich tvorenie a budovanie večného kapitálu bolo podporované v rámci programu „halier za halier" (grosz do grosza) čiže do jednej získanej v zbierke zlatovky druhá bola venovaná vyžšie spomenutou akadémiou. Poľské komunitné nadácie nemajú definované konkrétne oblasti pôsobenia; ich misiou je služba komunitám, takto meniace sa miestne potreby určujú ich rozsah.

Doteraz vzniklo 20 komunitných nadácií, ktoré v 2008 roku oficiálne založili Federáciu komunitných nadácií. Okrem toho, od 2004 roku Akadémia tvorí sieť Lokálnych grantových organizácií, ktorých činnosť má veľmi blízky charakter k idei komunitnej nadácii. Od začiatku jej jadrom je niekoľko komunitných nadácií. Súčasne sieť zahrnuje 50 členov, ktorí sa pravidelne stretávajú. Taká výmena skúseností prispieva k tomu, že v najbližšom čase 13 lokálnych grantových organizácií chce rozšíriť svoje pôsobenie a založiť ďalšie komunitné nadácie.

Vznik prvej komunitnej nadácie v Banskej Bystrici tiež podporovali – finančne a know-how pomocou odborníkov – hlavne zahraničné inštitúcie. Ich činnosť získala dosť veľkú popularitu a motivovala nasledovateľov: súčasne na Slovensku pôsobí 10 komunitných nadácií, združených v Siete.

Prvá česká komunitná nadácia vznikla v Ústí na Labem. Na začiatku organizácia pôsobiaca v oblasti sociálnych služieb sa pretvorila na Komunitnú nadáciu Euroregiónu Labe a súčasne slúži potrebám celého regiónu (Euroregiónu Labe) zodpovedajúc na rôzne potreby jeho obyvateľov.

V Maďarsku sa do teraz niekoľko kráť pokúsili založiť komunitné nadácie, Žiaľ neskončilo sa to plným úspechom, tzn. pôsobia organizácie s približnými vlastnosťami komunitnej nadácie, také ako United Way, ale stále sa nepodarilo vytvoriť organizáciu na vzor západných komunitných nadácií. Podľa maďarských odborníkov, existuje jednak potenciál a potreba vzniku komunitných nadácií; hoci v Maďarsku súčasne neexistuje podporujúca organizácia, ktorej výraznou úlohou by mal byť rozvoj komunitných nadácií, ale takéto iniciatívy na lokálnej pôde majú tiež súhlas celoštátnych organizácií.

Podporovaním vývoja spomenutých organizácií sa bude zaoberať teraz štartujúci a navrhnutý Akadémiou program „V4 Community Foundation Maturity Program”.

Paweł Łukasiak

Predseda Akadémie pre rozvoj filantrópie